Kniha: CHCETE BÝVAŤ BEZPEČNE?

Ochrana pred povodňami

Povodne tu boli aj budú, sú prirodzenou súčasťou kolobehu vody v prírode. Život ľudí je s vodou veľmi úzko spojený, preto už v minulosti vznikali sídla práve v blízkosti vody, ale tak rozumne, aby ich neohrozovala, nestavali ich vode do cesty. Dnes akosi menej rešpektujeme tento prírodný živel a budujeme domy až pri samotných korytách riek. Napriek tomu, že regulujeme toky, staviame hrádze, priehrady, suché poldre, riziku sa vystavujeme, pretože žiadna ochrana nemôže byť stopercentná.

Prevencia pred povodňami
Povodeň je označenie katastrofického prírodného javu, kedy hladina vody v toku náhle stúpa, vylieva sa z koryta a zaplavuje priľahlé územia. Príčinou záplav môžu byť aj vnútorné vody, ktoré vznikajú na nížinách po zime s veľkou výškou snehovej prikrývky a náhlom oteplení, prípadne v kombinácii s dažďom. Voda nemôže z tohto územia odtekať, a tak vznikajú záplavy. Príčinou záplav môže byť aj zvýšená hladina podzemných vôd. Stane sa to vtedy, keď voda vystúpi až na povrch terénu. Napriek tomu, že nedokážeme povodniam zabrániť, čiastočne môžeme ovplyvňovať priechodnosť ciest, ktorými voda odteká, zmenšovať riziká vzdutia vody. Ale aj naučiť sa brániť proti povodniam prijímaním opatrení na zmiernenie negatívnych účinkov. Najúčinnejšou ochranou je prevencia. Patrí do nej úprava tokov na neškodné odvedenie veľkých vôd aj systémovo-technické opatrenia v povodí na spomalenie odtoku z povodia. Súčasťou prevencie by malo byť aj právne vedomie občanov v súčinnosti s vodohospodárskym orgánom na vytváranie podmienok pre neškodné odvedenie veľkých vôd. To znamená nevytvárať prekážky a zábrany na malých vodných tokoch. Práve zainteresovanosť občanov a miestnych samospráv v tejto oblasti veľmi účinne zvyšuje celkovú efektívnosť protipovodňovej ochrany.
Predzvesťou takmer každej povodne je nepriaznivý vývoj meteorologickej situácie. V prípade očakávaných vysokých zrážok alebo búrkových prehánok s intenzívnymi zrážkami vydáva hydrometeorologický ústav výstrahu. Preto treba predpovediam počasia venovať pozornosť. Ak bývate v povodňovom území, mali by ste sa na povodeň pripraviť už vopred, napriek tomu, že priamo nehrozí. Zamyslite sa, aké nebezpečenstvo z hľadiska povodne by vás mohlo postihnúť, ako vzdialený je váš dom od rieky, potoka a ako vysoko nad úrovňou koryta. Skúste odhadnúť možný smer hlavného náporu vody a zraniteľné miesta. Informujte sa o stave odvodňovacích ciest – drenáží a priekop. Tiež sa oboznámte s protipovodňovou ochranou v obci, v meste. Premyslite si únikové cesty, skladovanie cenných vecí, zariadenia alebo náradia v dome. Vyberte najbezpečnejšie miesto v dome pre deti, starších ľudí, aj na to, kde uložíte potraviny. Zapamätajte si alebo zakreslite, kadiaľ vedú rozvody elektriny, plynu, kúrenia, vody, kde je studňa a žumpa. Pripravte sa aj na takú situáciu, že v prípade možnej prívalovej povodne budete musieť v priebehu pol hodiny zobrať nevyhnutné veci do bezpečia. Pouvažujte nad vhodným poistením majetku.
Keď už nastane situácia, že váš domov ohrozuje povodňová voda, urobte rýchlo nevyhnutné opatrenia a buďte v pohotovosti. Zabezpečte si vrecia s pieskom, dosky, fólie a iný nepremokavý materiál na tesnenie okien a dverí. Zvážte, či netreba dočasne presťahovať nábytok a elektrické spotrebiče na vyššie poschodie. Upevnite veci, ktoré by mohla odniesť voda. Pripravte si zásoby pitnej vody a trvanlivých potravín na 2 – 3 dni, lieky a lekárničku s prvou pomocou. Tiež suchú a pevnú obuv a oblečenie. Dôležité dokumenty, ako pasy, rodné listy, poistné zmluvy a podobne uložte do vodotesnej škatule. Spoľahlivo zaparkujte auto s dostatkom pohonných hmôt.
Nezabudnite, že v prípade zaplavenia domu treba vypnúť elektrinu, plyn a vodu. Naučte to všetkých členov rodiny.
Pokiaľ hodláte postaviť alebo kúpiť dom v rizikovom území, prekonzultujte to s inžinierskymi geológmi alebo geotechnikmi. Na zosuvnom svahu sa vyhýbajte výrubu stromov a škodlivým zásahom, ako napríklad podkopaniu päty svahu, priťažovaniu horných častí zosuvov, budovaniu netesných nádrží a bazénov. Pred budovaním rodinného domu požiadajte o vypracovanie posudku o základovej pôde. Na jeho základe navrhne projektant vhodné základy. Ak ide o zosuvné územie, navrhne aj vhodné opatrenia, ako ho ekonomicky sanovať, prípadne označí pozemok ako nevhodný.

Počas povodní
Prívalové povodne sú veľmi rýchle a mimoriadne ničivé. Doznievajú po 10 až 15 km a najmä v týchto miestach zanechávajú množstvo usadeného bahna. Regionálne povodne vznikajúce z dlhotrvajúcich zrážok rozvodnia celé toky alebo ich časti vo veľkých povodniach. Ich nástup je pozvoľnejší. V blízkosti tokov hrozí nebezpečenstvo prúdiacej vody, ktorá so sebou strháva mosty, lávky, zvalené ploty, poškodené cesty, ale aj ťažšie predmety – autá, kontajnery na odpad. Ak by bolo unášaných predmetov veľmi veľa, mohli by úplne vyplniť korytá riek a voda si bude hľadať náhradnú cestu. Keď si voda na prekážkach vytvorí priehradky na svojej ceste a o krátky čas ich rozruší, vytvorí sa prielomová vlna. Táto je oveľa väčšia a silnejšia ako samotná povodňová vlna. Mohla by strhnúť aj domy, ktoré by jej stáli v ceste, nebezpečenstvo hrozí najmä v oblúkoch tokov. Voda v zatopených územiach ďalej od hlavných tokov prúdi pomalšie alebo vôbec neprúdi. Objekty sú tu zatopené dlhšie, pokiaľ sa voda neodčerpá alebo nevysuší.
V prípade nebezpečenstva veľkej vody by vás mali varovať médiá, najmä obecný rozhlas, sirény alebo hasiči. Môžu tak urobiť aj úradníci s megafónmi. Dôležité je tiež sledovať povodňové spravodajstvo z vášho regiónu. Výzvu na prijatie protipovodňových opatrení určite neignorujte! Valiacej vode sa vždy vyhnite! Nechoďte ani do blízkosti rozvodneného toku. Prúd s výškou 10 – 20 cm vám môže podraziť nohy, 60 cm vysoký prúd môže dať do pohybu auto. V žiadnom prípade sa nesnažte prejsť rieku po lavičke alebo mostíku, ani na nesnažte plaviť po záplavovej vode loďkou.
Treba sa tiež pripraviť na evakuáciu. V prípade vyhlásenia evakuácie dodržujte zásady pre opustenie ohrozeného priestoru, rešpektujte pokyny členov evakuačnej komisie. Zbaľte si batoh so všetkým, čo budete mimo domova potrebovať. Nemali by chýbať doklady a lieky, ktoré potrebujete. Netelefonujte, len v prípade tiesňového volania. Pokiaľ ste v časovej tiesni, okamžite sa presuňte na vytipované miesto, ktoré nebude zaplavené vodou. Skúste si dohodnúť náhradné prístrešie u známych. Pamätajte aj na pomoc susedom, starším, bezvládnym a deťom, nezabudnite ani na domáce zvieratá. Nepodliehajte panike, vedzte, že v núdzi nezostávate sami, že prvá pomoc k vám prichádza hneď, keď je to len trochu možné.

Po povodniach
Keď sa vrátite po opadnutí vody do svojich vodou postihnutých príbytkov, zrejme nebudete vedieť, kde začať. Najskôr, ako do domu vstúpite, ubezpečte sa, že je to bez rizika. Zistite, či neuniká plyn, či elektrické vedenie nie je porušené, či nebol poškodený prívod vody a zaplavené elektrické spotrebiče. Následne skontrolujte, či nebola narušená statika domu. Pokiaľ nie sú obytné priestory porušené, môžete ich začať vysúšať, upratovať a dezinfikovať. Ešte predtým však zlikvidujte kontaminované potraviny, plodiny a uhynuté zvieratá. Nepite vodu zo studní a miestnych zdrojov, pokiaľ nebude preverená jej kvalita. Ak ste poistení, kontaktujte svoju poisťovňu ohľadom náhrady škody. Podľa možnosti urobte fotodokumentáciu škôd pre poisťovne.
Voda vo väčšine prípadov pri zaplavených domoch poškodí niektoré konštrukcie, niektoré časti konštrukcií je potrebné z fasády odstrániť, napríklad omietky, drevené obklady. V prípade izolačných materiálov voda dočasne zníži ich funkciu – vo vlhkom stave sa schopnosť tepelne izolovať obmedzila zhruba na 30 – 40 % z pôvodného výkonu. Po vysušení materiálu sa však vlastnosti izolačných materiálov vrátia na pôvodné hodnoty. Podmienkou je, aby izolačný materiál počas zamočenia nebol stlačený (mechanicky zaťažovaný). Mieru poškodenia musí vtedy posúdiť odborník a ten odporučí buď opravy jednotlivých vrstiev, alebo strhnutie celého zateplenia. V dome začnite tým, že urobíte v miestnostiach prievan, použite aj ventilátory alebo teplovzdušné zdroje. Keď je vlhkosť okolitého vzduchu príliš vysoká, prirodzené vysušenie miestnosti oknami a dverami nepomôže. Vtedy použite vysúšač. Požičajú vám ho hasiči alebo v špecializovanej požičovni. Najčastejšie sa používajú vysúšače kondenzačné alebo teplovzdušné. Je dôležité zvoliť vhodný vysúšač, každý má inú kapacitu. Pri poddimenzovaní kapacity dochádza ku kondenzácii vlhkosti na stenách a oknách, pri predimenzovaní zasa k zbytočne vysokej spotrebe elektrickej energie. S výberom vám pomôže odborník vo firme, kde si vysúšač požičiate.
Pozor na rýchle zníženie vlhkosti, ktoré môže za určitých podmienok narušiť statiku.
Skôr ako začnete sa samotným vysúšaním stien, odstráňte všetko bahno a nečistoty zo všetkých povrchov, tiež vlhké tapety, omietky, steny umyte vodou.
Nábytok, podlahy, múry, riad a nádoby dezinfikujte dvojpercentným roztokom Chloraminu T (8 polievkových lyžíc prášku rozpustíte v 10 l vody), alebo použite Savo (1 liter na 9 litrov vody). Nechajte pôsobiť 30 minút alebo zaschnúť. Riad, nádoby, hračky opláchnite pitnou vodou. Vyčistite a dezinfikujte tiež šatstvo, žumpy, odpadové rúry a sifóny, použite päťpercentný roztok Chloraminu alebo roztok Sava. Na dezinfekciu žumpy použite chlórové vápno, kilogram na kubický meter žumpy. Uhynuté zvieratá zlikvidujte v súčinnosti s veterinárnou a potravinovou správou prostredníctvom kafilérie.
Pri všetkých prácach spojených s likvidáciou následkov povodní dodržiavajte základné zásady ochrany zdravia, pracujte v ochranných rukaviciach a starostlivo a často si umývajte ruky mydlom. Na pitie používajte zásadne len vodu, ktorej nezávadnosť je spoľahlivo overená. Ak bola vaša studňa priamo zaplavená, vodu z nej nepoužívajte ani na pitie, ani na varenie, kým sa nevykoná sanácia a kým rozbory vzoriek nebudú vyhovujúce. Preskúmať vodu si môžete dať buď v súkromných laboratóriách, alebo o to požiadať úrad verejného zdravotníctva.